Sviatosť uzdravenia
Sviatosť pokánia či zmierenia patrí k sviatostiam uzdravenia. Sviatosťami uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie a eucharistia) človek dostáva nový Kristov život. Lenže tento život nosíme "v hlinených nádobách" (2 Kor 4,7). Teraz je ešte "s Kristom ukrytý v Bohu" (Kol 3,3). Sme ešte v "pozemskom dome" (2 Kor 5,1), podrobení utrpeniu, chorobe a smrti. Tak aj nový život Božieho dieťaťa sa môže zoslabiť, ba dokonca aj stratiť hriechom.
Pán Ježiš Kristus, lekár našej duše i nášho tela, ktorý odpustil hriechy ochrnutému a vrátil mu telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj vo svojich vlastných údoch. To je cieľom dvoch sviatostí uzdravenia: sviatosti pokánia a pomazania chorých.
Sviatosť pokánia
Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal svojim apoštolom a povedal im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20, 22-23).
Odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje osobitnou sviatosťou, nazvanou sviatosť obrátenia, sviatosť vyznania hriechov (svätá spoveď), sviatosť pokánia alebo sviatosť zmierenia.
Kto pácha hriech, uráža Božiu česť a lásku, svoju vlastnú dôstojnosť človeka, ktorý je povolaný, aby bol Božím dieťaťom, a poškodzuje duchovné zdravie Cirkvi, ktorej každý kresťan má byť živým kameňom.
Vo svetle viery nejestvuje väčšie zlo ako hriech a nič nemá zhubnejšie následky pre samého hriešnika, pre Cirkev a pre celý svet.
Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré človek stratil hriechom, je proces, ktorý vzniká z milosti Boha, plného milosrdenstva a starostlivého o spásu ľudí. Tento vzácny dar treba vyprosovať tak pre seba ako aj pre druhých.
Cesta návratu k Bohu, nazvaná obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchaným hriechom a odpor voči nemu, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Sviatosť pokánia sa skladá z celku troch úkonov kajúcnika a z rozhrešenia zo strany kňaza. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď alebo vyznanie hriechov kňazovi a predsavzatie vykonať zadosťučinenie a skutky zadosťučinenia.
Ľútosť (nazývaná aj skrúšenosť) má byť inšpirovaná dôvodmi pochádzajúcimi z viery. Ak sa ľútosť rodí z lásky k Bohu, nazýva sa "dokonalá"; ak sa zakladá na iných dôvodoch, nazýva sa "nedokonalá".
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, i keď to samo osebe nie je nutné.
Spovedník ukladá kajúcnikovi vykonať isté úkony "zadosťučinenia" alebo "pokánia", aby tak napravil škodu, ktorú spôsobil hriechom a znova si osvojil spôsoby správania, ktoré má mať Kristov učeník.
Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej vrchnosti dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy.
Duchovné účinky sviatosti pokánia:
- zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť
- zmierenie s Cirkvou
- odpustenie večného trestu zaslúženého za smrteľné hriechy
- odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ako následkov hriechu
- pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha
- vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou.
Odpustkami môžu veriaci získať pre seba i pre duše v očistci odpustenie časných trestov, ktoré sú dôsledkami hriechu. (Viac nájdete v katechizme Katolíckej cirkvi).
Svätá spoveď - obrad pokánia
Vojdi do spovednej miestnosti (spovednice) – môžeš vysloviť aj katolícky pozdrav: "Pochválený buď Ježiš Kristus"
Kňaz ti odpovie: "Naveky. Amen"
Kajúcnik: "V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen."
Kňaz Ťa môže povzbudiť k dôvere v Boha týmito slovami, alebo inými: "Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy."
Kajúcnik: "Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy."
A teraz sa vyznávaš hriechy. Môžeš ich mať napísané a prečítať. Pri ťažkých hriechoch, ak si ich opakovane spáchal, treba povedať aj počet.
Ak si skončil s vyznávaním hriechov povieš: "Na viacej hriechov sa už nepamätám."
Potom sa ťa kňaz môže i na niečo nejasné spýtať, nie pre zvedavosť, ale pre úplnosť spovede. Po tvojom vyznaní z hriechov Ti kňaz poskytne rady, povzbudí Ťa k dokonalej ľútosti nad hriechmi a vyzve Ťa k pokániu. Napokon Ti určí úkon pokánia, ktorý prijmeš ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
Tým úkonom pokánia môže byť: Modlitba, skutok milosrdenstva (napr. návšteva chorého, urobiť nejaké dobré skutky, zrieknutie sa jedla, aby som ho mohol dať chudobnejším, milodar a pod.). Vrátiť ukradnuté je povinnosť!
To čo som dostal za pokánie, urobím z lásky ku Kristovi, nie ako pokutu, po spovedi a čo najskôr. A budem sa chrániť hriechov.
Ľútosť kajúcnika
Potom ťa kňaz vyzve, aby si prejavil ľútosť. Urobíš tak jednou z nasledujúcich formul alebo podobne:
- Pane Ježišu, pred chvíľou som sa Ti vyznal z hriechov, je mi veľmi ľúto, že som ťa nimi urazil. Prosím odpusť mi. Nechcem ťa už viac urážať, pomáhaj mi v tom. Amen.
- Bože môj, celým srdcom Ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Amen.
- Nebeský Otče, zhrešil som. Je mi to veľmi ľúto. Uvedomujem si, čo pre mňa urobil Tvoj Syn – Pán Ježiš. A ja som tak hlúpo konal, hovoril. Odpusť mi. Chcem sa polepšiť. Amen.
- Pane Ježišu, som hriešnik. Priznávam si to a bolí ma to, že som Ťa toľkými hriechmi urazil. Je mi to ľúto, prosím odpusť mi a požehnaj ma. Chcem sa polepšiť a chrániť sa hriechu. Amen.
- Zmiluj sa Bože na do mnou. Vedomí som si svojich hriechov. Vyznal som ich a ľutujem ich. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Nechcem už hrešiť. Amen.
- Ukrižovaná láska. Aj moje hriechy Ti spôsobovali bolesť na kríži. A keď som ich páchal som si to neuvedomil. Odpusť mi môj nerozum. Ľutujem všetky hriechy a chcem viac myslieť na Teba. Amen.
Ľútosť môžeš povedať aj svojimi slovami.
Potom nasleduje Rozhrešenie:
Kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí slová Rozhrešenia.
Pri slovách: „ A ja ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ – sa prežehnáš a povieš "Amen."
Modlitbou rozhrešenia sa Ti odpúšťajú hriechy.
Ďalej nasleduje poďakovanie
Kňaz: "Ďakujte Pánovi lebo je dobrý."
Kajúcnik: "Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky."
Napokon kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami: "Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji."
Odpovieš: Bohu vďaka.
Odídeš zo spovednej miestnosti a z lásky k Bohu si vykonaj zadosťučinenie, ktoré Ti určil kňaz.
Prosím nezabúdaj sa pred každou spoveďou dôkladne pripraviť a na PREDSAVZATIE, ktoré si vzbudíš ešte pred spoveďou. Kňaz sa Ťa na to spýta. Napr. predsavzatie, že už nikoho neoklamem; alebo: nebudem vynechávať rannú modlitbu; alebo: nebudem hrešiť slovami; alebo: budem poslúchať rodičov; alebo: že už nebudem vynechávať svätú omšu v nedeľu a prikázané sviatky.
Odporúča sa často pristupovať k svätej spovedi.