Sviatosť pomazania chorých

Choroba človeka a jej význam v tajomstve spásy

Bolesti a choroby ľudí patria vždy medzi najväčšie ťaž­kosti, ktoré trápia ich vedomie. Tým však, čo vyznávajú kresťan­skú vieru, hoci ich aj oni pociťujú a skusujú, svetlo viery pomáha hlb­šie vnímať tajomstvo bolesti a bolesti statočnejšie znášať.

Z Kris­tových slov poznajú nielen to, čo choroba znamená a akú hod­notu má pre ich spásu aj pre spásu sveta. Dobre vedia, že ich, chorých miluje sám Kristus, ktorý za svojho pozemského života chorých navštevoval a uzdravoval.

Choroba a hriech

Chorobu, hoci úzko súvisí s hriešnym stavom človeka, spra­vidla nemožno považovať za trest, ktorý sa ukladá jednotliv­com za ich vlastné hriechy (porov. Jn 9, 3). Veď sám Kristus, ktorý je bez hriechu plnil, čo o ňom napísal prorok Izaiáš: "pri svojom umučení predsa znášal rany a mal účasť na všetkých ľudských bolestiach" (porov. Iz 53, 4); "ba aj teraz je križovaný a sužovaný vo svojich údoch pripodobnených jemu, keď zná­šame utrpenie. Toto utrpenie v porovnaní s váhou večnej slávy, ktorú nám pri­nesie, zdá sa iba chvíľkové a nepatrné" (porov. 2 Kor 4, 17).

Boj proti chorobe a kresťanské svedectvo o chorobe

Je isto zámerom Božej prozreteľnosti, aby človek odhod­lane bojoval proti akejkoľvek chorobe, staral sa o dobro zdravia, a tak mohol plniť povinnosti v ľudskej spoločnosti a v Cirkvi. Pritom však vždy má byť pripravený dopĺňať to, čo ešte chýba Kristovmu utrpeniu pre spásu sveta, a očakávať vyslobodenie všetkého tvorstva v sláve Božích detí (porov. Kol 1, 24; Rim 8, 19 – 21).

Okrem toho povinnosťou chorých v Cirkvi je svojím svedec­tvom napomínať iných, aby nezabudli na podstatné a vyššie skutočnosti, ako aj ukázať, že smrteľný život človeka treba vykú­piť tajomstvom Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.

Nie je dobré, ak proti chorobe bojuje iba sám chorý. Aj le­kári a všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom venujú chorým, majú urobiť a vyskúšať všetko a pokúsiť sa o všetko, čo by cho­rým mohlo priniesť úľavu na tele i na duši. Tak plnia Kristove slová, ktorými prikázal navštevovať chorých. Akoby povedal, že celý človek je zverený tým, čo ho navštevujú, aby mu pomáhali fyzickými prostriedkami a poskytovali mu aj duchovnú posilu.

Sviatosti, ktoré sa udeľujú chorým

• Pomazanie chorých
• Viatikum

Evanjeliá dostatočne dosvedčujú, akú telesnú i duchovnú starostlivosť venoval chorým Pán a ako ju prikázal preukazovať aj svojim veriacim.

Najlepšie to dokazuje sviatosť pomazania, ktorú sám ustanovil a v Liste svätého Jakuba ju ohlásil. Odvtedy ju Cirkev pomazaním a modlitbou presbyterov slávi pre svoje údy, pričom chorých odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a aby ich spasil (porov. Jak 5, 14-16), ba ich po­vzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s utrpením a smrťou Krista (porov. Rim 8, 7), a tak prispievali k dobru Božieho ľudu.

Veď človek, ktorý vážne ochorel, potrebuje osobitnú Božiu  milosť, aby pod tlakom úzkosti neupadol do malomyseľnosti a aby vystavený pokušeniam azda neklesol vo viere. Preto Kristus svojich chorých veriacich posilňuje sviatosťou pomazania ako mimoriadne silnou ochranou.

Slávenie tejto sviatosti spočíva predovšetkým v tom, že pres­byteri Cirkvi najprv vkladajú ruky na chorého, potom prednášajú modlitbu viery a chorých pomažú olejom posväteným Božím požehnaním. Týmto obradom sa naznačuje aj udeľuje sviatostná milosť.

Milosť sviatosti pomazania

Táto sviatosť udeľuje chorému milosť Ducha Svätého, ktorá pomáha celému človekovi k spáse. Dôverou v Boha ho po­zdvihuje a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha a proti úz­kosti pred smrťou, aby vedel zlo nielen odvážne znášať, ale aj proti nemu bojovať, a získal aj zdravie, ak to osoží jeho duchov­nej spáse. Ak je to potrebné, udeľuje aj odpustenie hriechov a završuje kresťanské pokánie.

Modlitba viery

V posvätnom mazaní, ktoré sa spája s modlitbou viery (porov. Jak 5, 15), vyjadruje sa viera, ktorú si má vzbudiť tak ten, čo túto sviatosť vysluhuje, ako aj hlavne ten, čo ju prijíma. Chorého totiž zachráni jeho viera i viera Cirkvi, ktorá upiera pohľad na Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie, z čoho sviatosť čerpá svoju účinnosť (porov. Jak 5, 15) a dáva tušiť budúce kráľov­stvo, ktorého záloh poskytujú sviatosti.

Opakovanie pomazania

Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí poma­zania vyzdravel a znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším.

Dvoje pomazaní: na čele a na rukách

Pomazanie sa udeľuje mazaním chorého na čele a na ru­kách. Je vhodné formulu rozdeliť tak, že sa prvá časť povie pri pomazaní čela a druhá pri pomazaní rúk.

V nevyhnutnom prípade stačí jedno pomazanie na čele alebo pri osobitnom stave chorého na inej vhodnej časti tela, pričom sa povie celá formula.

 --

Prijímatelia sviatosti pomazania chorých

Vážnosť ochorenia

V Jakubovom liste sa vyhlasuje, že pomazanie sa má udeliť chorým na úľavu a spásu. Preto sa má sväté pomazanie udeľo­vať so všetkou horlivosťou a starostlivosťou veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života.

Na posúdenie vážnosti ochorenia stačí rozumný čiže pravde­podobný úsudok, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek úzkostli­vosti. Ak treba, možno sa poradiť aj s lekárom.

 

Operácia

Pred operáciou sa sväté pomazanie môže udeliť chorému vždy, keď dôvodom samej operácie je nebezpečná choroba.

 

Starci

Sväté pomazanie sa môže udeliť aj starým ľuďom, ktorí značne upadli na sile, hoci nevidieť, že by boli nebezpečne chorí.

 

Deti

Sväté pomazanie sa má udeliť aj deťom, a to vtedy, keď používajú rozum natoľko, že ich táto sviatosť môže posilniť. V pochybnosti, či dosiahli používanie rozumu, sviatosť sa má udeliť.

 

Osobitné prípady

Túto sviatosť treba udeliť aj tým, čo upadli do bezvedomia alebo prestali používať rozum, ak možno predpokladať, že keby boli pri vedomí, ako veriaci by si ju aspoň implicitne žia­dali.

Ak kňaza volajú k chorému, ktorý už umrel, nech prosí zaňho Boha, aby mu odpustil hriechy a milostivo ho prijal do svojho kráľovstva; pomazanie mu však kňaz neudelí. Ak však pochybuje, či chorý je skutočne mŕtvy, túto sviatosť mu má udeliť.

 

Poučenie

Veriacich treba katechézou, tak spoločnou ako aj rodin­nou vychovávať, aby si sami žiadali pomazanie a aby ho hneď, ako sa im naskytne vhodný čas na jeho prijatie, prijali ho so živou vierou a nábožným duchom a nepodľahli zlozvyku odďaľovať sviatosť. Všetkých, čo opatrujú chorých, treba poučiť o povahe tejto sviatosti.

 --

Viatikum