Prvý drevený kostol
Prvý kostol z dreva stál priamo oproti terajšiemu kostolu z kameňa. V ktorom roku bol postavený, nevieme. S istotou môžeme povedať, že slúžil veriacim Staškovčanom ako filiálny kostol už v roku 1782 a ako farský od roku 1796 do 4. novembra 1870. Kostol bol postavený z nákladov obce. Kostol bol postavený uprostred dediny na malom vŕšku v blízkosti rodinných domov, na pozemku obyvateľov. Nemal murované základy. Celá stavba bola z dreva. Prázdne miesta medzi brvnami boli obité doskami. Strecha bola zo šindľa. Kostol bol dlho bez veže, ktorú postupom času pristavili pred vchod do lode kostola. Obec bola chudobná, dokonca až tak, že bolo treba požičať zvon z Čadce, aby sa mohla využívať novopostavená veža.
Súčasný kostol
Na žiadosť veriacich maďarské ministerstvo poverilo stavbou nového kostola najvyššieho župana Vojtecha Adalberta Vankcheima. On pripravil všetky patričné náležitosti k začatiu stavby, no i napriek tomu sa stavať nemohlo, pretože nikto nemal odvahu v stanovenej cene výstavbu prevziať. Preto bolo potrebné vypracovať nový, menší a tým lacnejší projekt.
Prvý kostol z dreva stál priamo oproti terajšiemu kostolu z kameňa. V ktorom roku bol postavený, nevieme. S istotou môžeme povedať, že slúžil veriacim Staškovčanom ako filiálny kostol už v roku 1782 a ako farský od roku 1796 do 4. novembra 1870. Kostol bol postavený z nákladov obce. Kostol bol postavený uprostred dediny na malom vŕšku v blízkosti rodinných domov, na pozemku obyvateľov. Nemal murované základy. Celá stavba bola z dreva. Prázdne miesta medzi brvnami boli obité doskami. Strecha bola zo šindľa. Kostol bol dlho bez veže, ktorú postupom času pristavili pred vchod do lode kostola. Obec bola chudobná, dokonca až tak, že bolo treba požičať zvon z Čadce, aby sa mohla využívať novopostavená veža.
Súčasný kostol
Na žiadosť veriacich maďarské ministerstvo poverilo stavbou nového kostola najvyššieho župana Vojtecha Adalberta Vankcheima. On pripravil všetky patričné náležitosti k začatiu stavby, no i napriek tomu sa stavať nemohlo, pretože nikto nemal odvahu v stanovenej cene výstavbu prevziať. Preto bolo potrebné vypracovať nový, menší a tým lacnejší projekt.
Novopostavený kostol bol požehnaný 5. novembra 1876. Postavený je na umelom kopčeku. Je to neogotická jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a pristavanou vežou. Stavba je v priestoroch zaklenutá krížovou klenbou s medziklenbovými pásmi zbiehajúcimi do pilierov. Má hladkú neogotickú fasádu s lomenými oknami.
Vnútorné zariadenie kostola je neogotické z poslednej tretiny 19. storočia. V architektúre hlavného oltára, ktorý navrhol Jozef Božetech Klemens, je umiestnený obraz znázorňujúci Navštívenie Panny Márie u Alžbety, ktorého je tiež autorom. Podkladom maľby je typické plátno svojej doby s presnou kresbou a hladkou maľbou pretierané priesvitnou glazúrou, ktorá rozsvecuje čisté farby nanášané splývavým rukopisom. Obraz bol namaľovaný v roku 1875. V interiéri kostola sú dva bočné oltáre. Po pravej strane ho zhotovil Ján Prašifka z Frýdku roku 1883. Na oltári sú umiestnené tri drevené polychrómované plastiky, stredná znázorňuje Najsvätejšie srdce Ježišovo a bočné ženícha Panny Márie sv. Jozefa a apoštola Ondreja.
Ľavý bočný oltár zhotovil umelec Pavol Polák Stafierar z Místku roku 1877. V tom istom roku ho posvätili aj s Božím hrobom, ktorý bol zakomponovaný do spodnej časti oltára. V strede je umiestnená polychrómovaná plastika znázorňujúca Ružencovú Pannu Máriu. Po bokoch sú dve ľudové drevené polychrómované plastiky, znázorňujúce postavu Ježiša a Márie z konca 19. alebo začiatku 20. storočia.
Vnútorné zariadenie kostola je neogotické z poslednej tretiny 19. storočia. V architektúre hlavného oltára, ktorý navrhol Jozef Božetech Klemens, je umiestnený obraz znázorňujúci Navštívenie Panny Márie u Alžbety, ktorého je tiež autorom. Podkladom maľby je typické plátno svojej doby s presnou kresbou a hladkou maľbou pretierané priesvitnou glazúrou, ktorá rozsvecuje čisté farby nanášané splývavým rukopisom. Obraz bol namaľovaný v roku 1875. V interiéri kostola sú dva bočné oltáre. Po pravej strane ho zhotovil Ján Prašifka z Frýdku roku 1883. Na oltári sú umiestnené tri drevené polychrómované plastiky, stredná znázorňuje Najsvätejšie srdce Ježišovo a bočné ženícha Panny Márie sv. Jozefa a apoštola Ondreja.
Ľavý bočný oltár zhotovil umelec Pavol Polák Stafierar z Místku roku 1877. V tom istom roku ho posvätili aj s Božím hrobom, ktorý bol zakomponovaný do spodnej časti oltára. V strede je umiestnená polychrómovaná plastika znázorňujúca Ružencovú Pannu Máriu. Po bokoch sú dve ľudové drevené polychrómované plastiky, znázorňujúce postavu Ježiša a Márie z konca 19. alebo začiatku 20. storočia.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Staškov:
- Gašpar SÁDECKÝ /1796 - 1811/
- Michal MICHALOVIČ /1812 - 1896/
- Pavol ŠÁŠIK /1876 - 1892/
- Justín FRIDRICHOVSKÝ /1892 - 1914/
- Michal RÉDEKY /1914 - 1928/
- Štefan PECÁR /1929 - 1931/
- Jozef MINAROVIECH /1932 - 1952/
- Mons. Andrej MARSINA, pápežský prelát /1953 - 1963/
- Štefan SIGOTSKÝ - LEČKO /1963 - 1987/
- Anton KOŽÁK /1987 - 1992/
- Štefan DZURIANIK /1992 - 1997/
- Anton NOGA /1997 - 2010/
- Anton GALUS /2010 - 2021/
- Jozef ŠAMAJ /2021 - /
Interiér kostola
Krížová cesta
